Analógová (klasická) prevádzka 

Lokomotívy sú napájané jednosmerným prúdom s napätím od 0 do 14 V. Ovládač vlaku umožňuje zmenu rýchlosti lokomotívy pomocou regulácie napätia (0-14 V).

Kolesá lokomotívy zberajú prúd z koľajníc. Koľajnice sa nesmú vodivo spojiť, spôsobilo by to skrat. Keď v koľajnici nie je prúd lokomotíva stojí. Ak ovládačom zapneme prúd, lokomotíva sa dá do pohybu. Zmenou výšky napätia v koľajniciach ovládame rýchlosť lokomotívy. Ak zmeníme polaritu napätia v koľajniciach lokomotíva bude jazdiť opačným smerom.

Hlavnou nevýhodou analógového ovládania oproti digitálnemu je to, že môže byť ovládaná iba jedna lokomotíva na jednom elektornickom obvode (koľajisko, časť koľajiska). Pokiaľ sa viac lokomotív nachádza na rovnakej koľaji, jazdia rovnako (pretože napätie prúdi do každého motorčeka rovnako, oba motorčeky sú zapojené teda vzhľadom na zdroj paralelne).

Možným riešením sú izolované koľajové úseky. Môžete mať takto na koľajisku viac lokomotív, avšak potrebujete pre každú lokomotívu jeden regulátor jazdy.

Digitálna prevádzka

U digitálneho ovládania je celé koľajisko vždy pod rovnakým napätím (16 V a na rozdiel od analógu striedavý prúd, nie jednosmerný). Aby bolo možné ovládať jednotlivé lokomotívy, je potrebné ovládacie centrum - centrála, ktoré pokyny (digitálne informácie – „príkazy“) predáva cez koľaje na lokomotívy. Aby tieto pokyny mohli tiež niečo robiť s lokomotívami, má každá lokomotíva svoj dekodér, ktorý tieto pokyny prijíma a prevádza, teda dekóduje, z čoho vznikol názov dekodér (napr.: 56121/56122).

Pri inštalácii dekodéru je treba postupovať podľa pokynov výrobcu Digitálneho systému, ktorý používate. Musíte tiež brať ohľad na možnosť umiestnenia dekodéru do modelu – väčšina moderných modelov je k tomu prispôsobená a má digitálne rozhranie (zástrčku/konektor) pre spojenie dekodéru s modelom.